Žiaľ, znovu prežívame časy, kedy sú zavreté kostoly. Preto som sa rozhodol aj v tomto novom liturgickom roku písať zamyslenia pre povzbudenie v duchovnom živote.
Kedykoľvek som na letisku v Tel Avive čakal na novú skupinu, tak som mal možnosť pozorovať vychádzajúcich cestujúcich, ktorých mnohých čakali buď sprievodcovia, alebo rodinní príslušníci. To bolo radosti, keď sa vítali. Niekedy sa objavili aj slzy v očiach. Videl som aj mnohých, ktorých nečakal nikto. Tam som videl rozpaky a aj bezmocnosť, ako sa orientovať a kam ísť.