V duchu sa prenesme na vrchol Olivovej hory, kde stoja dva kostoly zasvätené tejto udalosti. Jeden evanjelický a druhý patrí Ruskej ortodoxnej cirkvi. V 4. storočí postavili tiež na Olivovej hore byzantskí kresťania malý, okrúhly kostolík, ktorý v roku 614 zničili Peržania. Po ich odchode kostolík obnovili a v 12. storočí ho križiaci prebudovali. Po odchode križiakov ho Saladín premenil na mešitu, ktorá moslimom slúži dodnes. Vo vnútri v strede je mramorový kameň, do ktorého sú otlačené šlapaje - vraj Ježišových nôh - keď odtiaľ vystupoval do neba.

Čítaj ďalej...

Každý z nás má skúsenosť, a preto vie, že rozlúčka s milovaným človekom je ťažká, a to najmä vtedy, ak je to rozlúčka na dlhú dobu. Je to preto, lebo odchádza milovaný človek. Vtedy sa nehanbíme ani za slzy, ktoré nám vypadnú z očí. Pán Ježiš sa v dnešnom evanjeliu lúči so svojimi apoštolmi takzvanou rozlúčkovou rečou. On bol apoštolmi milovaný, a preto ich nechce zarmútiť ani ich nechce nechať opustených, osamelých, a preto im hovorí, že: „Nenechám vás ako siroty. Poprosím Otca a dá vám iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky, a to Ducha Svätého.“

Čítaj ďalej...

Niekoľkokrát som mal možnosť s pútnikmi navštíviť Sicíliu a tam aj hlavné mesto Pelermo. Okrem iného som vždy slúžil svätú omšu v kostole u bratov kapucínov. V areáli tohto kostola je taká veľká zaujímavosť, na ktorú upozorňujem mojich pútnikov, že ak majú odvahu, nech si idú túto zaujímavosť pozrieť. Prečo odvahu? Lebo je to veľká a dlhá miestnosť, v ktorej sa nachádza viac ako dvesto obesených oblečených ľudských kostier, na ktoré je strašný pohľad. Niektorí z pútnikov majú odvahu a dokážu prejsť celou miestnosťou, no niektorí sa veľmi rýchlo vracajú na vzduch a veru aj so žalúdočnou reakciou. Tých najodvážnejších som sa potom pýtal na ich dojmy.

Čítaj ďalej...

Keby sme v duchovnej literatúre alebo u kazateľov hľadali podrobnejší výklad dnešnej state evanjelia, boli by sme prekvapení, že duchovní spisovatelia sa k týmto desiatim veršom nevyjadrujú, lebo tieto verše sú na pochopenie náročné. Preto sa venujú len myšlienke z nasledujúcich veršov o dobrom pastierovi. Obraz o dobrom pastierovi je ľahšie zrozumiteľný, ako dnešné evanjelium kde Pán Ježiš o sebe hovorí takto: „Ja som brána k ovciam.“

Čítaj ďalej...

Evanjeliá nedieľ vo veľkonočnom období nám postupne opisujú udalosti zjavenia sa vzkrieseného Ježiša. Tak je to aj v dnešnej stati, kde evanjelista Lukáš ako jediný opisuje cestu dvoch Emauzských učeníkov, ktorí sa po veľkonočných sviatkoch vracali domov na prvý deň v týždni, t. j. na našu veľkonočnú nedeľu. Dedina Emauzy sa nachádzala asi 11,5 km od Jeruzalema, čo je spomínaných šesťdesiat stádií. Najprv musíme vedieť, kto boli títo dvaja učeníci. Mnohí kazatelia hovoria, že utekali domov zo strachu pred Židmi, aby aj ich neprenasledovali, no vracali sa domov sklamaní z udalostí, ktoré sa s Ježišom udiali posledné dni.

Čítaj ďalej...